Přihlásit se  |  Zaregistrovat
cz Česká republika  / 
dnes má svátek:
Dana (17)
Logo
Dedičstvo moje
<>
icon 09.01.2017 icon 0x icon 861x
Aká je to krásna zem, svojeť naša. Vidím.
Obdarená výškou hôr vencom vavrínovým.
Stužkami riek náhlivých kdesi v diaľne kraje,
rovinami, lánmi žít v sadoch kvitnú máje.
Rozžiarené mestá, dediny v zeleni.
Lúčiny, poľany, obraz vždy menlivý.
Robotný, krásny ľud, vybielené cesty...
Ako sa v tak malú zem toľká krása zmestí?

Taká je maličká. Jak dieťa strapatá.
Náručie dôverne príchodzím rozkladá.
Otvorí obloky i dvere dokorán.
Nech je požehnaný kto ide v dobrom k nám.
Posadí ho za stôl obrus vybielený,
ponúkne chlieb a soľ s láskou vymiesený.
Podá krčah vína svoje srdce k tomu
nech je požehnaný hosť tohoto domu.

Taká je táto zem. Krásna, dobrá, hrdá.
Drží ju pevný tmel Viera- skala tvrdá.
Jej synovia, dcéry slovanské sú plemä.
Cyrila, Metoda, Svätopluka semä.
Mnohokrát v porobe dobrá mať kvílila
keď v boj neľútostný vypravila syna.
Keď barbar chcel jej dať reťaze na šiju
jej skromný, hrdý syn vždy ubránil si ju.

Prevzácne dedičstvo predkovia nechali
dcéram, synom svojim -testament krvavý.
Nedať ju, chrániť si ju, zveľaďovať v kráse
v boji či v pokoji, mieri, v zlom ohlase.
Vždy pri nej vytrvať, nedať ju v reťaze.
Keď zbojník chlipný ňou v lakomstve zatrasie.
Ľúbiť ju. nevydať v zradné klamné ruky.
Kto neučiní tak stihne ho trest krutý.

Ty dcéra, syn dneška čo s ňou - Matkou robíš?
Za peniaz ju v záloh dáš, trháš ju, krvavíš.
Za dolár predávaš čo otec nadobudol.
Márnotratný syn, podlý zabudol si, či zhlúpol?

Deti majú prázdny stôl život nesmie k lonu,
bieda sadla za prestol. Diabol vládne z trónu.
Sestra, brat sa túla klamným, zradným svetom,
aby mohol chlieb podať svojim hladným deťom.

Hanba! Komu? Zemi? Nie! Hanba jej deťom.
Vo veku dozretom v treťom tisícročí
mamone otročí zvrhlý a hlúpy svet.
Plače, stoná v kŕči, zabíja sa, chrčí
v krvi a mori bied.
To všetko tu bolo teraz je a bude zas?
Nepoučné ľudstvo zlieza najstrmší zráz.
Pod ním prepadlisko.
Smrť, zánik, atómový mráz
/ dlhý, dlhý mráz /
Blízko, blízko...

Slovensko maličké prekrásna krajina
s vďačnosťou ti vijem vienok z rozmarína.
Čelo ti ovenčím zašlou slávou deja
ľudu hrdinského nech znie epopeja.
Nech zaznejú hymny radosť, v srdci úfnosť,
že národ tento krásny má v sebe budúcnosť.

Sestra, brat sloviensky spolu sadnú k stolu
druh druha podoprie, zorú otcovu roľu.
Nevydajú ani piaď prišelcovi v korisť,
ktorý prišiel lúpiť, brať, silu sať, krv...
a odísť.

Teba prosím Bože môj, žehnaj môjmu rodu.
Nedovoľ by zášť a zlosť siahla na slobodu
reči, srdca, mravnosti, čisté krásne radosti
slovenského ľudu.

Obdar duchom múdrosti tých, čo národ vedú.
V križovatkách rázcestí nech vkročia v cestu bdelú.
Srdce pália ľúbosťou ku svojeti, stvorenstvu.
Žehnaj, chráň a zachovaj zem drahú - Slovenskú.

Teba prosím, Otče náš daj, nech sa tak stane.
Dedičstvo otcov našich zachovaj nám Pane.
PeopleSTAR (0 hodnocení)
Další příspěvky autora
O vlasti - Môj domov
Vánok zľahka šelestí v steblách trávy, v lístí... Večer plný prelesti šepká čosi...

Májový večer
Nesmierne rád mám májové večery. Keď zvoľna, zľahúčka sa modravo zošerí. Ružové ...

Vratká ľúbosť
Tú lásku som opustil ľahko. Tam hľa je. Práve odchádza. Čosi v nej sladko miatlo...

TOPlist TOPlist
Stránky PeopleLovePeople používají soubory cookie. (Další informace).