Súdny deň

Načiahnitu ruku k tebe napinam.
Obraz ktore sa dotknem nema ram.
Nezne moje srdce plače.
Citi , citi bolesť, samotu . a horke kolače.

Zavisťou pozeram na cierny tmavy ram
Ukazovak jemne platna dotkne sa sam
Srdce reve klincom k dreve.
Pribili mu jeho bezhodnotne nebe.

Sklonila sa hlava , sklonila k zemi.
Šija sa odhalila na!, zotni a zhebni.
Sny a kvapky krvy zmiesali sa z potupou
A hlas celkom cudzi kričí reve ,

Šak ty si nebol prvý.
Nahy a škaredy uprostred namestia ostal som stať
Nechcel som po štyroch plaziť sa a prosikať.
A ch . mohol som byť radšej vrah.

Po kamenej dlažke jemne a ticho
Po kamennej dlažke, bose nožky bežia.
Po tvary z potupy po tvary zo zrady
Nežne dve horuce dlane ležia

Stojim nehnem sa citim nebesa
Počujem srdce byť
Už nechcem ...... takto žiť
Bez slov usta sa hýbu.

Milujem, nežijem, neprosím.