Nočná

Svetlo chladné, tvrdo modré
čo len mesiac s nocou stvoria.
Do očí mi, husto žobre
a tie hľadia do záhrobia.

Tiene čierne, kostrbaté
sa tu v malej izbe množia.
Spievajú mi o odplate.
o tom čo je, pomsta božia.

Vzduch suchý, a s vôňou síri
dusí každý kúsok zo mňa.
Je to vôňa padlej víly
ktorú poslal, majster ohňa.

Zvuky plaču, zvuky stonov
prsty v ušiach, nepremôžu.
Počujem ich dušou mojou
a v ľad menia krv aj kožu.

Polnoc temná, bezcitná
vliezla do miestnosti.
Strach v hlave mi prekvitá
vniká až do kosti.


Bolesť hrozná, neúprosná
mení ma v svoj obraz.
Nočná mora vyšla zo sna
Ktože spasiť vie ma teraz?

Noc besnú a šialenú
tiež vystrieda deň.
No po tom dni už veru
nebudem mať tieň.

Čas vzácny a dôležitý
je len desu stravou
Tak to býva v cele smrti
tesne pred popravou