Zivot je krasny

Ach, ten bdeli zivot.
Ta stipka korenia,
ta Poezia tichich tonov,
vynori sa z pucika jarnej pupavy.
Pozastavi cas, a otvori dvere ku stastiu.
Z celej sily vyfarbi svet na zeleno.
Stale viac a viac citit Jablkovo granatovu vonu.
Pocut bzukot mladych vciel.
Vidiet lasku matky a dcery,
Otca a syna,
brata a sestry.
More plne musli,
nebo plne mrakov,
zem plna srdci.
Vzdy kracat proti svojej minulosti.
Pevne stisknut dlane,a vydat sa na cestu zivotom pred nami.
Nebat sa prekazok.Nebat sa bojovat so slzami.
Aj ta najbiednejsia dusa,ma pravo na pekny zivot.
Aj ten osamely kvet,ma pravo kvitnut do krasy.
Vazit si kazducky vydych a nadych.
Vzdy zaspavat s pocitom,ze ma caka dalsie krasne rano.
Dalsi krasny den.
A tak chcem prezit cely svoj zivot.
V laske,stasti, a hojnosti.