Cesta

Vinie sa predo mnou dlhá nekonečná.
Je to cesta.
Namáhavo ako opilec kráčam po nej,
vlastne nekráčam,tackám sa a nič nevnímam.
Osvetľujú ma reflektory áut a ja len idem,idem....
V diaľke pred sebou vidím zákrutu,
ktovie čo je za nou?
Ako veľmi by som to chcela vedieť..
Je mi jedno,že vonku je zima,
necítim ako mi mrzne telo,
som ako hviezdička,ktorá tiež sama pláva
po oblohe,možno tiež vidí v diaľke
pred sebou zákrutu a nevie čo ju čaká za nou.
Možno štastie,snád znovu len to nekonečné
utrpenie,ktoré umrtvi city,z človeka sa stáva
len niečo necitlivé.
V diaľke počujem tóny.
Hudba...........
Ano ,,ON" hrá a je mu dobre.
A ja len stále idem,kedy konečne sa zastavím?
Možno ma už niekto hľadá?
Pýtajú sa,,kde je"?
Ale nikto im nevie povedať.
Som sama a je mi smutno.
Chcela by som vidieť tvár mamy,tá jediná čaka na mna a je netrpezlivá.
Príde?nepríde?
Pri nej cítim pokoj,
nadobúdam stratenú istotu.
Mama,ved ja Ťa mám rada,
si pre mna prístavom,kde ako lod po búrke
stále zakotvím.
Hneváš sa mama?
nehnevaj sa prosím,viem,že Ti robím starosti,
viem,že sa bojíš o mna,ale pochop ma mama
Ja ho Ľúbim a som pre to neštastná.
Neboj sa mama budem rozumná.
Neplač mama,ved možno raz budem štastná.