Rozhovor

Hodiny staré na búrku bijú
obloha sa dnes do hviezd neobliekla.
Noc má horkú príchuť pekla
a iba blesky v nej žijú.

So starým známym sami tu sedíme
vedieme odveké spory.
Jeden z nás istotne je vážne chorý
Keď o tom istom sa stále vadíme.

Otázka nás oboch dráždi
Ktorú položil si každý
Čo je lepšie žiť či nežiť
Čomu z toho treba veriť.

Obidvaja tvrdohlavý,ako srdce z ľadu,
nedôjdeme k zmieru.
Ja som za život a v život vieru
On zas za mňa a túto zvadu.


Stíšilo sa besné nebo, naša hádka s ním.
Nerozhodne znova.
Pravdu nevieš vyhádať,nič nezmôžu slová,
nič nezmôže čin.


Odchádzame hľadať osud
po vlastnom chodníčku.
On má v rukách kolísku
a ja v nich mám kosu.


Paradoxný je náš svet
kde smrť v život verí.
a život na živých len zuby cerí.
Lepšie je to nevedieť.