Dochádza jeseň, opadá lístie
a ja si spomeniem, na teba iste.
Keď býval som ešte doma,
z Jadran a si v jeseň prichádzala,
láskou si sa láska vyhrávala.
Boli sú to časy boli,
pri potoku sme sa stretávali
a pod mostom, láska bozkávali.
Rád si mala, tie jesenné lúky
a ja slnka lúče, s kvetom v ruky.
Oboje sme jeseň milovali
a aj po dnes ešte, vyznávame raní.
Jeseň je krásna,
ako čo Ty v chrámy,
keď modlíš sa a prosíš,
Božie požehnaní.
Jeseni také romantické
a smútime,
keď odlieta vtáča do cudziny.
Autor: Vladimír Zloch
PeopleSTAR (2 hodnocení)