Cudzina
Tuná srdce sa,
ťažko hojí,
je mi to ľúto,
zato nič nestojí.
Že som ta zbožňoval,
keď som bol mladý,
už som obanoval,
asi na sto razy.
Myslel som,
opustím vlasť,
na rok-dva
a to bolo potom,
viac-ich desaťročia.
Hoci dávno bolo,
ako keď by včera,
ešte vždy pamätám,
na domáce chleba.
Kráčam po spomienkach,
dávnych rokov,
detstva nášho čas,
banujem za baladami,
našich chvíľach krás.
Autor: Vladimír Zloch
PeopleSTAR (1 hodnocení)