Velké město bývalo tu dnes rozvaliny jsou tu. Jednou jezdec z dálky přijel úsměv z tváře náhle zmizel. Máchal kosou velice padlo nás zde tisíce. Havran vidí hostinu roznese tu novinu. S úsměvem ve tváři mizí v dáli Jezdec Smrti
Aky je to krasny pocit, ak vas ma niekto rad, ci je kamarat, sestra, brat, potesi ak nas v srdciach nosia, ked bez cakania nas navstevou potesia, naopak sme smutny ak na nas nikto nema cas, ked nevedia ako sa mas, snazis sa byt mili no oni zaujem ne...
Ludia su casto smutny a sklamany, len preto ze si neodpustia chyby, nerozpravaju spolu, potom vsetko konci , zostanu spomienky, zostanu vzcitky, no ziaden cas, odpustit si.